Nikdy som nechcela mat deti

Autor: Kamila Straatsburg Sajmerova | 11.11.2009 o 16:00 | Karma článku: 16,98 | Prečítané:  16355x

Nikdy som nechcela mat deti. Ked ine male dievcatka na otazku, co chcu byt, ked budu velke, podla ocakavania odpovedali: mamickou a este silnejsie pohojdali kocik, v ktorom lezala babika-babatko, ja som ponuro odpovedala: entomologom alebo: vojnovym spravodajcom, podla toho, v akej faze som sa momentalne nachadzala a aku knihu som citala. Ked sa ma sudruzka ucitelka v tretej triede spytala, preco nechcem byt mamickou, pokojne som podotkla, ze babatka neznasam a celkovo som stastna, ze som jedinacik. Este si jej zhrozeny pohlad pamatam.

Samozrejme, ze vsetko ma svoje korene a zaciatky niekde inde. Zacalo to tym, ze moja krasna a rozviata mama povazovala tehotenstvo za nocnu moru a porod za hrozu, ktora nebrala konca. Je fakt, ze v siedmom mesiaci zbierala v lese drevo a sisky, co nebolo rozumne a cim si pravdepodobne privodila predcasny porod. Situaciu nezlepsilo ani to, ze sme vtedy byvali Pod Lesom a kym sa dostavil lekar zo Smokovca (samozrejme, ze vsetko sa dialo v noci), tak uz som bola narodena, s pomocou starej mamy, ktora prvorodicke ako-tak pomohla cez to najhorsie. Analy hovoria, ze mama cely cas kliala ako madarsky kocis a nazvala otca, ako zodpovedneho cinitela, mnohymi nelichotivymi, ba az urazlivymi menami. A cela ta afera skoncila tym, ze mama dostala trombozu a sest mesiacov po porode este nebola celkom zotavena. Ked k tomu pripocitame, ze som bola decko urevane a chulostive, tak je jasne, ze tieto udalosti neprispeli k vytvoreniu maminho pozitivneho nazoru na tehotenstvo, porod a deti vobec. Nie ze by ma nebola lubila. Ked som bola mala, casto mi hovorila, ze ma lubila velmi, ba az najviac, a casto v noci vstavala, aby sa na mna v postielke pozrela, lebo sa jej zdalo, ze nedycham. Ale ta bolest, krv, vsetko to telesne jej bolo bytostne cudzie, stitila sa toho a bala. V jej materstve nebolo ziadnej hrdosti, skor akasi precitlivena hanblivost.

A tak sa stalo, ze som vyrastala medzi otcom, ktory vsetky deti zboznoval a chcel ich mat najmenej sest, a matkou, ktora deti nelubila, tehotenstvo si rozhodne zopakovat nechcela a na jej vlastnom malom dievcatku sa jej najviac pacilo to, ze bolo baculate a pekne a dalo sa pekne obliect. Lekcie o sexualnom zivote a tehotenstve, ktore mi mama poskytla, ked som bola v puberte, sa dali zhrnut do niekolkych viet: Tehotenstvo je jedna z najhorsich veci, ktore sa zene mozu prihodit. Porod je horor. Jedno dieta je az-az. Muz, s ktorym sa vyspis a otehotnies, ta automaticky opusta (neviem, preco o tom bola taka presvedcena, nikdy sa jej to nestalo), takze antikoncepcia je dolezita a nesmies sa pri nej spoliehat na partnera.  

Bolo vylucene, aby ma tieto teorie neposkodili.

Dnes chapem mojho otca. Je tomu uz dlho, co som jeho popol vlozila do hrobu jeho vlastneho otca. Je to uz dlho, a dufam, ze jeho jednoducha, prosta a dobra dusa dosla pokoja. Pre neho dufam, ze je nieco ako nebo a ze velka a laskava bozia ruka ho posadila na miesto, ktore si svojim zivotom tak velmi zasluzil. On sam nic take necakal. Stary tvrdy partizan, este stale ho pocujem, ako po prvom tazkom infarkte, ked bol chvilku klinicky mrtvy, hovori, bol som prec, a bola tam tma a nic; ziadne svetlo, ziaden tunel; bolo tam nic a to nic bolo dobre. Lubil varit a vzdy varil obrovske plne hrnce, porcie pre ovela viacej ludi ako my traja, jeho plnene papriky boli velke a tucne a paradajkova omacka sa prelievala cez okraj taniera. Teraz uz viem, ze tuzil. Po velkej rodine, po vela detoch, vnukoch, vnuckach. Boli by mu liezli po kolenach a tahali ho za riedke sive vlasy. Bol by sa smial stastnym smiechom a hrozil, budte poslusni, inak dostanete bitku! Nikdy by neboli byvali biti.

Raz, mohla som mat asi tak osem, otec priviedol domov chlapca. Chlapec bol sirota. Tenky, vytiahnuty, osumely, nie prilis cisty. Manzety na jeho kockovanej koseli boli zodrate, kratke nohavice plne flakov, vycnievajuce nohy chude, s obitymi kolenami. Mam este jednu staru fotografiu, na nej stoji otec s chlapcom a rukou ho vlastnicky objima okolo pliec. Chlapec sa k nemu nahyna ako mlady strom. Otec si chcel chlapca nechat, mama bola proti, ja som -vzdy spojena s mamou- pistala, ze skaredeho brata nechcem, ba priam neznasam. Otec sa -ako vzdy- vzdal vacsine. Chlapec zmizol v case a priestore.

A potom som sa vydala za muza o tolko starsieho, ze deti akosi neboli na programe. Jan mal syna z prveho manzelstva, o par rokov mladsieho ako ja. Keby som bola chcela deti, Jan by urcite bol byval suhlasil. Ale mne to nejak neprislo, zivot ponukal tolko inych moznosti. A bolo to pre mna akosi normalne, ze deti nestali vysoko na mojom rebricku priorit. Zaujimave bolo, ze som sa cele tie roky mladej zeny citila tak plodna ako matka zem. Bola som presvedcena, ze ked len raz zabudnem na antikopceciu, hned otehotniem, uplne som to citila. Ale nikdy som tu tabletku nezabudla. A roky plynuli a otec, v tajnom kutiku svojej duse spriadajuc sny o vnucatku, videl, ze sa asi nestane. A potom umrel Jan a otec ozil, v pevnom presvedceni, ze sa este moze stat. Ked uz neporodim, nech aspon adoptujem, svet je plny sirot, ktorym mozem ponuknut vyborny zivot. Vysmiala som sa mu. Kdeze deti, kdeze siroty, srdce mam roztrhane na kusky od straty a bolesti, a moj otec cosi trepe o rumunskych sirotach, v ktorych DNA je uz pevne ukryty alkoholizmus, nasilie, uchylky. Miesto toho by ma mal lutovat, a mal by smutit za Janom, ktory mi bol milovanym a dobrym manzelom. Ako obvykle, moj otec a ja, to bola vzdy ta ruska sirokorozchodna trat. Ani nahodou sme sa nikdy nestretli. Ostanes sama ako kol v plote! povedal jedovato. Splnilo sa.

A dnes, ked je uz pozde na porod aj adopciu, dnes varim velke hrnce dobrej polievky (ako otec hovoril, nemaju na nej byt oka, iba jedno velke oko, vtedy je najlepsia). Na Vianoce peciem ako pre detsky domov a moja plnena paprika je velka a tucna, paradajkova omacka sa prelieva cez okraj taniera, takisto ako sa vo mne rozteka ten ocean lasky, ktoru nemam komu dat. A tak lubim vsetkych psikov, vlastnych a tulavych, krmim desiatky vtacikov, do excluzivneho apartmanu lakam jezkov. A sem-tam sa trochu lutujem. Ale potom narovnam plecia a poviem si, vlastna volba, nikto ma nenutil. Ako hovori Hirax (aj ked myslim, ze som bola prva), vsetko je tak, ako je.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?