List muzovi, ktory nikdy nebude mojim

Autor: Kamila Straatsburg Sajmerova | 27.10.2009 o 16:00 | Karma článku: 15,71 | Prečítané:  6485x

Viem, ze sa pamatas, ako sme sa stretli. Na tej virtualnej krizovatke, ktora je taka rusna ako Times Square a zaroven tak intimne pokojna, ako chodnicek v stiavnickom lese. Tvoje reakcie na moje pisacky boli odlisne, mudre, pokojne a s odstupom, myslela som si, ze mas vela rokov, ze si mal vela casu nacerpat taku kludnu, vyrovnanu mysel. Mylila som sa. Vysvitlo, ze roky su na mojej strane.

Opatrne sme sa otukavali, vymienali informacie, kladli zoznamovacie otazky, cakali na zoznamovacie odpovede. Vysvitlo, ze sme obaja tak trochu nocni vtaci, priputani k pocitacu alebo dobrej knihe, vediac, ze nocny cas sa da dobre a nerusene vyuzit. Zdalo sa, ze ani jeden z nas neklame, nevymysla, neprikrasluje a nezamlcuje. Prudili medzi nami iba obycajne, jednoduche slova bez bocnych umyslov, ciste a uprimne ako pramenita voda.

Zacali sme si pisat maily, take dlhe, ze sa z nich stavali listy. Povedali sme si o rodicoch, zalubach, detoch a partneroch, bez ohovarania, bez vylepsovania. Vymenili sme si fotografie, snimky brane nie prilis zblizka, nie prilis zdaleka. Celkom necakane si zatelefonoval, a od rozpakov sme obaja stratili slova aj myslienky, zazdalo sa nam, ze sme zasli prilis daleko, prekrocili mlcanlivou dohodou urcenu hranicu a rozpacito, nahle zahanbeni, sme sa vratili ku slovam pisanym.

Obaja sme vedeli, ze sme zadani a obaja sme sa oblukom vyhybali tomu, ze nie sme stastni, mozno ani spokojni. Naopak, jeden druhemu sme chvalili partnerov a ich dobre vlastnosti, tvarili sme sa, ze verime tomu, ze to mame dobre, ba priam take, ze to lepsie ani nemoze byt, a pritom sme sa nenapadne ubezpecovali, ze clovek proste musi svoj zivot zit tak, aky ho ma a nema velmi dumat nad takymi nezmyslami ako laska, porozumenie a sulad. A vobec, vsak su tu dolezitejsie veci, napriklad deti a ich buducnost, cestovat a spoznavat svet, citat a pracovat. A ten pocit samoty a prazdna, ktory nas niekedy zachvati, na ten treba rychlo zabudnut. Vsetko je tak, ako je.

 A predsa nam to nedalo. Ostalo to nevyslovene, ale viem, ze sme obaja mysleli na to, ze by to mohlo byt aj inak. Ze existuje nieco, ako novy zaciatok. Ze by este nemuselo byt pozde. Ze treba iba trochu odvahy, zbalit kufor, rozlomit pecate, rozdelit nadobudnute veci. A odist spolu, ruka vruke, tak ako v tych sladkych filmoch, ktorym neverime, ale ktore s tuzbou pozerame. A potom si raz nabral odvahu a napisal si, podme spolu do Hodruse, odskusame si to...A ja som sa zbabelo tvarila, ze som tie riadky neprecitala a tak nemusim dat odpoved, moj strach pred zmenami a stratami vyhral. A Ty si sa uz nikdy znova neopytal, aj Tvoj strach vysiel z hry ako vitaz.

Vravel si mi, ze vyzeram ako pekne dievca a pritom som sikovna ako chlapec (ked som dokazala, ze moderna technika je pre mna hracka), slubil si mi cokoladovu zmrzlinu s korenim chilli. Chceli sme sediet v trave, chodit na dlhe prechadzky, nemysliet komercne, nekupovat nezmyselne a nepotrebne veci, nezhromazdovat majetok. Neznasali sme cierne vianocne ozdoby. Zhodli sme sa, ze to najlepsie v zivote je obvykle jednoduche a bez okras. Znova som sa citila a myslela ako mlada zena, plna idealov.

Osud sa s nami trocha zahral, obaja sme vycestovali opacnym smerom v tom istom case, aby sme na konci cesty zistili, ze sme od seba prave tak daleko, ako na zaciatku. A potom tvoj vlak presiel stanicou mesta Popradu prave v ten isty den, ked ja som z Popradu odisla. Nevyslo to. Mozno sme sa ani prilis nesnazili. Mozno su predstavy toho, co mohlo byt, lakavejsie ako skutocnost. 

A v tej prazdnej nerozhodnosti pomaly vysychal prud nasich slov, z draveho horskeho potoka ostal tenky, mizivy pramienok, a potom uz ani to. Iba niekedy v noci, ked sedime pri nasich pocitacoch, myslime na to, co mohlo byt. Stacilo viac chciet. Viac tuzit. Menej sa bat. Zbabelec, podaj zbabelcovi ruku.    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Ktoré sporenie je bezpečné a na ktorom môže človek zarobiť najviac?

Pri rozhodovaní, kam vložiť peniaze, je dobré zvážiť niekoľko vecí.


Už ste čítali?