Interhotel Tatry - skola zivota

Autor: Kamila Straatsburg Sajmerova | 2.6.2009 o 16:00 | Karma článku: 12,22 | Prečítané:  2901x

Ak sa chcete naucit vsetko o ciernych strankach zivota, ak vas domaci oltar zdobi stodolarova bankovka a to, akym sposobom sa k nej dostanete, povazujete za nepodstatny detail, ak sa vam sex za peniaze javi ako dobry obchod, ak vas alkohol denne sprevadza ako verny a  zabavny priatel, ak neviete, co presne obsahuju slova ako svedomie, cest, ucta, vernost a slusnost, tak ste ten pravy kandidat na skvelu karieru v byvalom podniku Interhotel Tatry.  

Moj otec mal na mysli pre mna to najlepsie, ked mi zariadil miesto na recepcii v hoteli P. v Novom Smokovci. Mala som v ruke fungl novy diplom z gymnazia, ktory mi bol, slusne povedane, na nic. S mojim kadrovym posudkom, otcom vyhodenym zo strany a mamou, ktora nikdy v strane nebola, mi bolo skolou odporucene, namiesto studia na vysokej skole, venovat sa budovaniu socializmu v tovarni Svit, kde som moje talenty mohla vyuzit pri beziacom pase. Vydeseny otec pouzil jedneho zo svojich poslednych znamych, ktoreho stranicka ocistka este nezasiahla, a vybavil mi miesto na recepcii, ako docasne utociste podla motta "a potom sa uvidi" .

Hotel P. mal styri dievcata na recepcii, jednu uctovnicku, ktora sa zaoberala hlavne zmenarnou, jedneho neobycajne klzkeho starsieho pana na batozinu a sefku. Prvy den v mojej novej "funkcii" ma sefka predstavila kolegyniam, ktore sa tvarili, akoby som bola vzduch, a tazko vzdychajuc ma posadila do malej budky za recepciou, ktora sluzila ako telefonna centrala. Po niekolkych dnoch, ked som stlacila vsetky nespravne tlacitka, stratila hovor z Frankfurtu pre sudruha riaditela, nespravne prepojila niekolko izieb a udatne bojovala s rezervaciami v roznych reciach, som sa trochu uvolnila z pociatocnej hrozy a zacala si vsimat okolie. Po niekolkych mesiacoch, ked som este stale sedela v budke, ale teraz uz natolko zapracovana, ze som si medzi prepajanim hovorov kludne citala knihy, sa mi zacal vytvarat obraz tohto zvlastneho minisveta, na ktory uz nikdy nezabudnem.

Sudruzka sefka recepcna, budeme ju volat pani N., pochadzala zo Srbska, ale zila uz roky na Slovensku. Predstavte si malu zenicku, asi meter patdesiat, rozkysnuta postava utiahnuta do pevneho korzetu, prsia vystrcene vpredu ako prova lode. Vlasy odvazne mahagonovej farby, natupirovane a upevnene serioznym mnozstvom laku. Sefka prichadzala rano okolo pol siestej au naturel a v priebehu prvej hodiny si namalovala novu tvar, mladsiu a pestovanu. Okolo siestej si tiez dala prvu vodku, na prebudenie. Pocas pracovneho dna nasledovali este mnohe. O druhej poobede, ked sa jej koncila pracovna smena, telefonovala domov, manzelovi, ktoreho volala Mikinko. Sladkym hlasom mu po madarsky hovorila, Mikinko, idem domov, napust vanu a odostli postel. Mikinko, maly, utly a uhladeny madarsky pan, sa tvaril, akoby zil iba pre nu a bol stale pripraveny splnit jej zelania. Ale skutocnost bola ina. Privyrabal si sukromnymi hodinami nemciny a madarciny. Chodila som k nemu na nemcinu. Raz som ho zastihla v cudnej nalade, mozno mal trochu vypite. Vtiahol ma do sefkinej spalne a otvoril skrinu, nabitu satstvom. Pozri, co vsetko ma, hovoril horuckovito, a vobec jej to nepristane, starej babe, vyber si, co chces, ty si mlada, krasna, ona ani nezbada, ak nieco bude chybat. Nevybrala som si nic a utiekla von, na slnko, pred Mikinkovymi starymi, vyschnutymi prstami.

Sefkina viera a zivotne presvedcenie boli peniaze. A hotel P. ponukal mnoho moznosti, ako ich zarobit. Napriklad ranajky. Ranajky stali osemnast korun (ja viem, tiez sa smejem). Mnoho hosti, opiti zapadni Nemci, Holandania a od alkoholu komatozni Dani a Svedi, sa pocas ich pobytu nikdy nezobudili nacas, aby stihli ranajky. Zaplatene, ale nepouzite ranajky sa delili medzi vrchnym z jedalne a sefkou. Malickost, ale, ako sa hovori, aj malickost potesi. Druhy nadherny zdroj  zarobku bola zmenaren. Kazdy, kto si pamata socializmus, vie, v com bol ten hacik. Banky vymienali valutu za koruny v kurze, ktory bol dramaticky odlisny proti ciernemu trhu. Moj milovany a jedinecny Pavel Frybort, ktory bohuzial uz nie je medzi nami, o tom jave napisal skvelu knihu Vekslak (aj s pokracovanim po neznej revolucii), ktora tento jav presne popisuje. Skratka a dobre, na ciernom trhu sa vymenou valut dali zarobit tazke peniaze a sefka tuto moznost dobre vyuzivala. Stalo to trochu prace a rizika a spolupraca s uctovnickou bola nevyhnutna, ale aj tak to stalo za to. Dalsiu moznost ponukali dievcata, cize sex za peniaze. Existovala kniha s fotografiami, ktoru si zapadni hostia (alebo tazko solventni vychodni hostia pripadne vysoki stranicki funkcionari) mohli pozriet a dievca, ktore sa im pacilo, objednat. Sefka sa potom postarala, aby sa vybrata deva dostavila na patricnu izbu. Nejake tie valuty vymenili majitela a kazdy bol spokojny, dievcata, ktore za noc zarobili pol mesacneho platu, zapadni hostia, ktori vyuzili sexualne sluzby sladkych poloprofesionalok za ceny, o ktorych sa im v Holandsku, Nemecku a Rakusku mohlo iba snivat, a sefka, ktora ich vdacnost a spokojnost inkasovala z oboch stran.

V tych casoch mohol kazdy zapadny Nemec, Holandan a Rakusan v hoteli robit, co chcel. Ked staly host z Mnichova, recepcnymi laskyplne volany Buck mit Optik (existoval aj vychodny Nemec Buck ohne Optik, na ktoreho kazdy kaslal), povazoval za vtipne pod vplyvom celodenneho popijania znicit vianocny stromcek na recepcii a hadzat ozdoby na hlavy recepcnych, vsetky damy sa chichotali a mavajuc rukami, hovorili "ten Buck je taky vtipny, trocha neviazany, ale spontanne vesely", dufajuc, ze ich neminie tucne sprepitne.

Po siestich mesiacoch som este stale sedela v telefonnej budke, ale uz som vedela preco. Bola som najmladsia a asi aj najkrajsia medzi tymi starnucimi a lahko osuchanymi slecnami, ktore sa snazili drzat ma z dohladu. Celkom sa to nedarilo. Tvrdo napity Buck mit Optik raz preliezol recepcny pult, vosiel do budky, skor ako som sa spamatala, ma zdvihol, preniesol na druhu stranu pultu a nastojil na spolocnej veceri. Isty rakusky lekarnik, ktory strnast dni svojej dovolenky v Tatrach stravil pozorovanim kras prirody z okna denneho baru, mi pri odchode zanechal ako darcek svoju batozinu vcetne nadherneho kasmiroveho kabata (ktoremu sa velmi potesil moj stryko Eugen) a odkracal v treskucej zime na letisko iba vo svetri.  Kolegyne ma stale viacmenej ignorovali a sefka neskryvala svoje sklamanie, ked som odmietla spolupracu, ktora sa dostavila v podobe bohateho dirigenta z Budapesti, ktory sa netajil tym, ze je ochotny investovat podstatnu sumu do mojej buducnosti za vymenu sluzieb na poli lasky. Moje odmietnutie stalo sefku percenta a nas vztah sa definitivne zhorsil.

Ked stranicka ocistka postihla aj otcovho znameho, ktory sa mi postaral o to miesto, zacalo to byt v hoteli P. na neznesenie. Nenavistne dievcata, nepriatelska sefka, sustavne sekirovanie statnej tajnej policie, ktorej jeden clen si dal za cestny zavazok strpcovat moj zivot za hranice unosnosti, to vsetko vytvorilo bezvychodiskovu situaciu. A ked som uz od zufalstva nevedela, kam sa vrtnut, poslal mi osud do cesty prijemneho holandskeho vdovca. A unikova cesta sa otvorila dokoran. Na svadbu som sefku ani kolegyne nepozvala.

Ako pikantny detail chcem este poznamenat, ze sefka bola aktivnym a zapalenym clenom komunistickej strany a nikdy nechybala na stranickych schodzach.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Ktoré sporenie je bezpečné a na ktorom môže človek zarobiť najviac?

Pri rozhodovaní, kam vložiť peniaze, je dobré zvážiť niekoľko vecí.


Už ste čítali?