Ako najst (a stratit?) pracu po patdesiatke. Diel IV.

Autor: Kamila Straatsburg Sajmerova | 27.5.2008 o 16:30 | Karma článku: 9,02 | Prečítané:  2245x

Toto dobrodruzstvo sa blizi ku koncu. Rada by som podotkla, ze obohatilo obe zucastnene stranky. Ale bohuzial. Iba mi upresnilo a zostrilo, preco som sa pred jeden a pol rokom utiahla na holandsky vidiek na konci sveta. Nehodim sa do sveta ostreho hard selling. Nechce sa mi predavat ludom nieco, co nepotrebuju a klamat im o tom, ake zlepsenie a vyhody im ten produkt prinesie. A vobec, zahrada kvitne a necitane knihy sa zhromazduju vo vysokych stlpcoch. Ocelovy Hedwig neponuka nic, co by vyvazilo stratu ich spolocnosti. Ale este nie sme na konci. Ba prave naopak, ako uz viackrat v mojej pracovnej kariere, vyvoj sa ubera necakane opacnym smerom, ako chcem a ocakavam. Ale po poriadku.

 

Posledne tyzdne som zila, spala, dychala a jedla oceloveho sefa a jeho ocakavania. Neviem robit nic polovicne. Ked smutim, padam do bezodnych priepasti. Ked varim, tak ako Gordon Ramsay. Ked lenosim, tak ma moze zasypat prach a nevyzehlene pradlo. A ked sa vrham do prace, tak vsetkymi silami, napadmi a hodinami, ktorymi disponujem. Tak som telefonovala, cestovala a pokusala sa predat do upadu tela i ducha. Ale narazila som na neocakavane prekazky. Napriklad tunajsi ludia. Pomali, jednoduchi, tazkopadni, vyrobeni z hliny, na ktorej stoja. Nie rozlietany a sarmantny Adam, pokukujuci po zakazanom jablku a sladkych Evinych krivkach, skor nemotorny a jednosmerny Golem. A ta nedoverciva mentalita, to presvedcenie, ze kazdy, kto pride nieco predat, je najmenej polovicny podvodnik, to je tazka bariera. Po skoro siestich tyzdnoch "v akcii" sa mi podarilo predat iba dvakrat. A to sa Hedwigovi nemoze pacit. Stretla som sa s mnozstvom zaujimavych ludi, niektori sa dotkli mojho srdca. Tak, ci onak:

- velmi sympaticky pan, ktory riadi jedinu oficialnu plantaz v Europe, kde sa pestuje marihuana pre medicinalne ucely. Nic odo mna nekupil, nesmie sa profilovat na Internete ani inde, ale spriatelili sme sa a previedol ma cez plantaz, ignorujuc moje dychtive otazky o tom, co sa robi s prebytkami, eventualne odpadom (byvale kvetinove dievca sa nezaprie);

- velmi protivna mlada dama, ktora ma vyhodila v priebehu troch minut, vraviac, ze sme pridrahi a ze ona vie vsetko o vsetkom, pracuje predsa v reklame. Odisla som vediac, ze vsetko o vsetkom clovek vie len v dvadsiatke a ten stav je prechodny;

- inzinier so specializaciou na stavbu lietadiel, ktory sa ocitol bez prace na zapade Holandska a v priebehu styroch rokov vybudoval kvitnucu firmu na vyrobu veternych turbin. On bol jeden z mojich dvoch zakaznikov. Nepotreboval nas produkt, ale pacila som sa mu a pili sme caj pri kvitnucim rododendrone v jeho velkej zahrade. Zivot bol chvilu jeden z najlahsich :-)

- siesti drsni chlapi natlaceni v jednej maringotke. Podnik robil nieco so zeleznymi rurami. Chlapi obedovali a jeden z nich mi pristrcil kus klobasy, nastoknuty na ceruzke. Dalsi sa snazili odpojit casti mojho laptopu. Bol to jeden zo zriedkavych okamihov, ked som bola uprimne rada, ze mam vyse patdesiat. Povedala som, pani, aj vy ste tazko pracujuci, mohli by ste mat viac respektu k tym, ktori sa tiez iba snazia robit svoju pracu, a odkracala som stredom;

- mlady majitel velmi prosperujucej tlaciarne, ktoru prednedavnom prevzal od prveho majitela. Vzdelany, vysoky, prijemny mlady muz, plny na tuto koncinu neobvykleho elanu a planov;

- stary, osamely muz v malickej tovarni na lepidla. Chvilu mi trvalo, kym mi doslo, ze je v nej uplne sam. On bol moj druhy zakaznik, mozno kupil iba preto, ze som sa s nim dost dlho rozpravala. Byval vedla tovarnicky v malom domceku spolu so zenou, a ked som sa spytala, ci ma deti, ktore prevezmu jeho business, iba zavrcal, vidite tu nejake?

A este vela, vela dalsich. A kazdy den pribudaju novi, vytvaraju moje male sukromne leporelo holandskeho priemyslu. A zivota. Ale je jasne, ze ocelovy Hedwig nie je nadseny mojimi obchodnymi uspechmi. A tak som sa musela dostavit do Haarlemu na rozhovor. Dost sa mi triasol zaludok, nemam rada neuspech a takisto nerada argumentaciu, preco a ako. Ale Hedwig ma prekvapil. Vravel, ze vie, ze mam na viac. Vravel, ze ma napad. Vravel, ze musime zacat "thinking out of the box". Viem iste, ze nie som a nemyslim v krabici, alo dobre, sef je sef. Vravel, ze pride v stredu (zajtra!!!) a pojde jeden cely den na cesty spolu so mnou. A potom povie svoj navrh.  Tak som mu ponukla noclah a veceru, aby sa nemusel chudak v tom customized Audi zase trmacat celu tu cestu naspat. Takze zajtra vecer okolo tohto casu budu karty vylozene a ja budem vediet, ako -a ci-  pokracuje tato moja pozdna kariera.  A ktorym smerom sa pohne moja cesta. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?