Chlapec uz pije cely den a kazdy den. Teda zacina okolo dvanastej, ale den predtym prestava okolo polnoci, takze spojene to vyjde na cely den. Pozera sa na mna spod pochmurneho spojeneho obocia, hlada vhodny moment na hadku. Nalada sa mu meni rychlostou blesku, z dobre naladeneho po troch pivach na agresivneho cholerika po pivach siedmych. Zabuda, o com sme hovorili, co videl v televizii, ako sa volaju znami politici a herci. Rozhovor zacina "s tym, ved vies"a "to one...". Chlapec ma 61 rokov a po prvykrat za 16 rokov nasej relacie zacinam dufat, ze ho prezijem. pokračovanie článku
Nikdy som nechcela mat deti. Ked ine male dievcatka na otazku, co chcu byt, ked budu velke, podla ocakavania odpovedali: mamickou a este silnejsie pohojdali kocik, v ktorom lezala babika-babatko, ja som ponuro odpovedala: entomologom alebo: vojnovym spravodajcom, podla toho, v akej faze som sa momentalne nachadzala a aku knihu som citala. Ked sa ma sudruzka ucitelka v tretej triede spytala, preco nechcem byt mamickou, pokojne som podotkla, ze babatka neznasam a celkovo som stastna, ze som jedinacik. Este si jej zhrozeny pohlad pamatam. pokračovanie článku
S hostami sa tuto sezonu roztrhlo vrece. Ked som pre dvoma rokmi zacinala moje malicke B&B s dvoma izbami na prenajatie, spociatku sa toho az tak vela nedialo. Obavala som sa, ze sa diat ani nezacne, lebo tento opusteny kusok Holandska sa vlastne po zrelsej uvahe na B&B ani velmi nehodil. Ved kto by isiel sem, a naco, priroda je sice uzasna, ale aj tak trochu prazdna a desiva, vecne zachmurene nebo s nizko visiacimi mrakmi, farby hnede, sedive az burkovo cierne, tazka ilova zem mokra a smyklava, vietor, ktory hravo prefuka aj ten najhrubsi kabat. Skratka, okolie sice ako stvorene pre samotarov a umelcov, ale turisti? Sotva, myslela som si a chystala pripisat projekt B&B na zoznam svojich omylov. Mylila som sa. pokračovanie článku
Chces pomilovat? opytal sa basnik zdvorilo a kralovsky sa napil z flase cerveneho vina, ktora mu balancovala na nahej hrudi. Tara sa zamyslela. Bola este panna, a aj ked sa jej basnik dusevne pacil (natolko, ze nevnimala jeho pitim odutu tvar, rozmazane kucery a vodnate oci za tazkymi dioptriami), zdalo sa jej priskoro polozit taku velku obet na oltar literatury. Zavrtela hlavou. No, vlastne ani ja nechcem, povedal basnik a poskrabal sa v rozkroku. Tymto cinom odhalil naprostu absenciu tuzby a schopnosti a pravdivo dodal, tusim ani nemozem. pokračovanie článku
Viem, ze sa pamatas, ako sme sa stretli. Na tej virtualnej krizovatke, ktora je taka rusna ako Times Square a zaroven tak intimne pokojna, ako chodnicek v stiavnickom lese. Tvoje reakcie na moje pisacky boli odlisne, mudre, pokojne a s odstupom, myslela som si, ze mas vela rokov, ze si mal vela casu nacerpat taku kludnu, vyrovnanu mysel. Mylila som sa. Vysvitlo, ze roky su na mojej strane. pokračovanie článku
Prvykrat som prehltla tu malu tabletku pred desiatimi rokmi. Vtedy umrel moj najlepsi priatel, kratkosrsty stavac Ishtar. Par tyzdnov po jeho odchode mi bolo priehladne jasne, ze to akosi nezvladam. Rano som sa v komatickom stave potacala do prace, vecer som sa presne tak otupene vracala domov. Nad vsetkym sa vznasal tazky dusivy mrak, nic ma nezaujimalo, nic som nechcela a bolo jasne, ze sa motam v depresii, z ktorej sa vlastnou silou len tak nevyhrabem. Spatne pokladam za zaujimave, ze som si situaciu viac-menej jasne uvedomovala, ako aj nutnost sa z nej dostat a hladat pomoc. Tak sa stalo, ze moj prijemny a nonsalantne pritazlivy lekar povedal, jasne, chapem, na to mame Prozac. A dal mi do ruk tabletku, ktora vie vsetky myslienky zmenit na prijemne a zaleje zivot makkym, blazenym svetlom. Ale Prozac ma mnohe hlavy, a niektore z nich su dracie. pokračovanie článku
Ak sa chcete naucit vsetko o ciernych strankach zivota, ak vas domaci oltar zdobi stodolarova bankovka a to, akym sposobom sa k nej dostanete, povazujete za nepodstatny detail, ak sa vam sex za peniaze javi ako dobry obchod, ak vas alkohol denne sprevadza ako verny a zabavny priatel, ak neviete, co presne obsahuju slova ako svedomie, cest, ucta, vernost a slusnost, tak ste ten pravy kandidat na skvelu karieru v byvalom podniku Interhotel Tatry. pokračovanie článku
Doteraz sa mi pravidelne o nom sniva. Citim jeho vlhku ruku, ako klze po mojom chrbte a zanechava na kozi pod bluzkou horucu, dychtivu stopu. Zblizka sa divam do podobanej tvare a snazim sa v malickych prazdnych ociach najst nejaky vyraz alebo myslienku, mozno sucit. Citim jeho dych, pretkany nejakou tou rannou slivovickou. Viem, ze nema vyznam snazit sa ho presvedcit alebo prehovorit. Viem, ze nemozem urobit nic na svoju obranu a ak chcem, aby on urobil pre mna to, co od neho tak nevyhnutne potrebujem, nemam vychodiska. Som v pasci a budem musiet zaplatit. Cenu, ktoru urci on. pokračovanie článku
Zivot s pijanom je jedno velke dobrodruzstvo. Nikdy neviem, cim ma prekvapi. Prekroci svoju dennu davku? Znizi svoju dennu davku? Dodrzi svoju dennu davku? Tri moznosti, tri celkom rozlicne dni, ktore ma cakaju. V prvom pripade sa vecer divam do rozmazanej tvare a pokrceneho usmevu. Zname usta sa pokusaju pomaly a zretelne artikulovat, co sa im znacne nedari. Oci su tmave leskle gombiky, bez vyrazu. Ruka s vidlickou sa pomaly dviha k ustam, cestou strati podstatnu cast svojho nakladu. Kus masa spolu s kvapkami cervenej omacky pristava na obruse, ktory vysivala moja babicka. Moj pohlad sklzne na tazky porcovaci noz a uz tam ostane. pokračovanie článku
Harry bol najvacsi fesak zo vsetkych amsterdamskych taxikarov a fesakov medzi nimi bolo nemalo. Ked som ho spoznala, mohol mat takych tridsatpat, nebol velmi vysoky, ale pekne a sumerne urasteny. V opalenej tvari permanentny siroky usmev s prislusnymi jamkami, mierne zvlnene, na spankoch trocha presedivene tmave vlasy, sibalsky prizmurene orieskovo hnede oci pod sirokym obocim. A potom to oblecenie: talianske mokasiny z najjemnejsej koze, znackove jeansy, oslnivo biela kosela s rozopnutym golierom decentne odhalujucim zaciatok svalnatej hrude teplo hnedeho odtiena. Nonsalantny jelenicovy kabatik doplnal dojem nenutenej elegancie muza, ktory sa nesnazi byt oslnujuci, proste oslnujuci je. pokračovanie článku
Prechadzas preplnenym obchodnym centrom, vsade plno ludi. Utrapena zenska tlaci pred sebou kocik s vrieskajucim potomkom (kto uz si dnes dobrovolne uviaze na krk decka?) a prudko do teba vrazi. Otocis sa ako postrelena a chystas sa jej poriadne vynadat, ale nieco smrtelne unavene v jej tvari ta zarazi a zhacis sa. Ach, co po tom, skoda energie, pomyslis si a rozhodnes sa zajst na nejaky drink, vonku leje, psie pocasie. Vojdes do akehosi polotmaveho baru, je tam plno prazdnych barovych stoliciek, klesnes na jednu. pokračovanie článku
Z patdesiatich styroch rokov, ktore som doteraz prezila, mi dvadsat jeden rokov pomahal prezit niekto iny. Vsetci vieme, ze, ako hovori jeden moj dobry priatel, zivot je jeden z najtazsich. Niektori ludia sa cez jeho rozburene vody deru z vlastnych sil, niektori sa opieraju o vselijake doma vyrobene alebo spolocnostou poskytnute barlicky: pitie, drogy, cigarety, sex, jedlo, peniaze. Niektori sa opru o nabozenstvo, priatelstvo, lasku. Ja sa opieram o psychiatra, psychologa, klinickeho psychologa, psycho-analytika, dusevneho poradcu. Ako vravim, kazdemu to jeho. pokračovanie článku
Stojim v drogerii a pokradomky sa divam na zenu pokrocilo stredneho veku, ktora si pri pulte dava radit od predavacky ohladne nejakej zazracnej vitaminovej tabletky, ktora vas vycisti zvnutra a vyzehli zvonka. Do nosa mi udrie znamo-prijemna vona, ktora sa od tej panej siri. A to je este iba okolo obeda. Rozviate gesta, nonsalantne uviazany salicek a rozsafne otazky, ktore kladie predavacke, ma utvrdzuju, ze sa nemylim. pokračovanie článku
Skupinka pri pohlade na pusku zhikla od hrozy. Pekna blondinka preventivne uskocila nabok, rychlo a pruzne, este predtym, ako zarachotili vystrely. Peter stal, ani sa nepohol. Ktovie, ci zmeravel od cisteho strachu, alebo od neschopnosti uverit, ze jeho milovane dievcatko ma v umysle rozstrielat ho na franforce. pokračovanie článku
V to rano bolo krasne, ako casto na jar v okoli Vysokych Tatier. Vzduch bol ostry a ciry, so slabou spomienkou mrazu, ked som sa vyklonila z okna popradskeho gymnazia na prvom poschodi. Dovidela som daleko, ulica bola skoro prazdna. Este par minut a elektricka z Tatier pride na stanicu v Poprade a "cezpolni" studenti vystupia a prejdu cez park od stanice ku gymnaziu. Dychala som zhlboka a pokojne. Otcova puska, nabita a pripravena, lezala na parapete, drevena pazba osuchana a doverne znama. pokračovanie článku
Maly psik neurcitej farby a rasy visi v hranatej taske na boku bicykla. Bicykel je nonsalantne oprety o vyklad zaujimavo vyzerajuceho antikvariatu. Psik ma hlavicku opretu o okraj tasky a oci napoly zavrete, mozno prizmurene proti ostremu rannemu slnku, mozno jednoducho ospale. V taske je okrem psika plno rozlicnych veci, knihy, noviny, pokrceny salik. Ty si ale krasavec, a aky dobry, vravim psikovi a hnede oci sa otvoria mojmu hlasu. pokračovanie článku
Toto dobrodruzstvo sa blizi ku koncu. Rada by som podotkla, ze obohatilo obe zucastnene stranky. Ale bohuzial. Iba mi upresnilo a zostrilo, preco som sa pred jeden a pol rokom utiahla na holandsky vidiek na konci sveta. Nehodim sa do sveta ostreho hard selling. Nechce sa mi predavat ludom nieco, co nepotrebuju a klamat im o tom, ake zlepsenie a vyhody im ten produkt prinesie. A vobec, zahrada kvitne a necitane knihy sa zhromazduju vo vysokych stlpcoch. Ocelovy Hedwig neponuka nic, co by vyvazilo stratu ich spolocnosti. Ale este nie sme na konci. Ba prave naopak, ako uz viackrat v mojej pracovnej kariere, vyvoj sa ubera necakane opacnym smerom, ako chcem a ocakavam. Ale po poriadku. pokračovanie článku
Vidam ho kazdy den, ked idem rano do prace. Niekedy ho vidam znovu, ked sa z prace vraciam. Jeho domcek stoji vedla cesty, dlhe, nizke stavenie. Vidno, ze uz stoji dlho a je z toho statia mierne unavene. Jedna strana sa naklana ku zemi, na streche sa na niekolkych miestach trochu zosmykli skridly, predne dvere nutne potrebuju natriet. Ale okienka su male a mile, privetivo zmurkaju cistymi bielymi zaclonkami, podbratymi ako sukna nevesty. A okolo domceka sa rozprestiera zahradka. pokračovanie článku
Neverim na nadprirodzene ukazy. Nemam ziadnu slabost pre new age teorie. Som prevazne pragmaticka zena, iba z casu na cas ma prepadne uzkost a strach z tmy a konca. A vtedy by som rada verila, ze este je nejake pokracovanie, svetlo, odpustenie, rovnovaha a mier. Ale zatial sa v mojom zivote iba jediny krat stalo nieco, co to ocakavanie do urcitej miery potvrdilo. pokračovanie článku
Pracujem 14 hodin denne. Rano omamene vstavam, potacam sa pod sprchu, kde prud studenej vody pohne moj unaveny mozog aspon ku ciastocnemu vykonu. Za posledne dva tyzdne som prejazdila vyse 5.000 kilometrov. V noci ma bolia ramena a ruky este akoby otacali fiktivnym volantom. Holandsko sa v mojej hlave zacina podobat na patchworkovu deku, ktorej policka musia pokryt moje zaznamy o podnikoch, ktore by mohli s nami spolupracovat. Prve heslo oceloveho sefa Hedwiga je: Zmapuj svoj okres a poznaj svojich buducich zakaznikov. A potom chod ku telefonu a dohodni si s nimi schodzku. pokračovanie článku
Tak som sa do toho vrhla. Po podpisani zmluvy na sest mesiacov (necakajte dnes ziadne zazraky, zmluvy na rok sa vyskytuju zriedkavo, zmluvy na pevno po skusobnom mesiaci sa vyskytuju asi tak casto, ako fialovy slon) som prevzala firemneho Fiata, laptop, telefon, hrbu dokumentov, v ktorych bolo popisane, ako na to, a vstupne kody na vsetky firemne webove stranky. Ocelovy riaditel mi podal program na prve dva tyzdne, a vysvitlo, ze sa najprv musim naucit, ako nas produkt predavat. Skolit bude mna a novu kolegynu on osobne, pretoze od nas vela ocakava. Psychologicky prelozil tlak svojho ocakavania na nase plecia tym, ze nas pokrstil na svoj "Dream Team". Uz od socializmu som alergicka na podobne manipulacie, ale viem, kde je moje miesto, a tak som sa nanho pekne usmiala. pokračovanie článku
Bolo to na prveho maja, ked mi mamicka dala novy, kratky kabatik. Kabatik to bol paradny, vyrobeny z cohosi, co nebola latka, ale skor akasi polyesterova pevna pena. Priserne sa o to zachytavali nechty a vsetky, i co najmensie odreninky. Z tej akoze latky bol usity frajersky model so smrncovnou fazonkou, skor sacko, dlhe tak trochu pod pas, s troma velkymi gombikmi. Farby bol ten vytvor odvazne bordovej. A cela ta krasa pochadzala z Tuzexu. Nikto, nikto z celej triedy nemal nieco tak nadherne! Pod sackom som mala dlhe tenke nozicky v bielych pancuskach, modru skladanu suknicku, bielu bluzku a pioniersku satku. Mala som jedenast rokov a v tom kabatiku, chystajuc sa do prvomajoveho sprievodu, som si pripadala najkrajsia na svete. Osud sa smial a mädlil si dlane, vediac, ze sa schyluje ku drame, a tu on velmi rad. pokračovanie článku
Pred piatimi rokmi som pracovala ako obchodna riaditelka jedneho medzinarodne orientovaneho vydavatelstva. Mala som v eurach sestciselny rocny plat, krasnu kancelariu s velkymi oknami, a aby som sebe aj svetu kazdy den potvrdila, ze my zeny sme uzasne, aj velke leskle Audi vo farbe, ktora sa vola Black Diamond. Bola som rychla, vykonna, moderna a skvela ako to auto. Svoj cas som travila medzi kniznymi burzami v Londyne, New Yorku, Milane, Parizi a Frankfurte. Pracovala som dvanast hodin denne a ak bolo treba, aj viac. pokračovanie článku
Kym som este nevedela citat, predcitali mi mama, babicka a otec. Mama citala krasne, menila hlas, ked sa menili osoby, imitovala zvieratka. Babicka citala pomaly, pozorne vyslovovala kazdu slabiku a sem-tam na mna prisne pozrela ponad okuliare, ci davam pozor. Otec predcital nerad, dlho sa vyhovaral, ze ma inu robotu, ale ked nebolo uniku pred naliehavymi detskymi ocami, vzdal to a snazil sa to mat za sebou co najrychlejsie. Jeho casto skusanym trikom bolo preskakovat casti kapitoly a dufat, ze ho mala posluchacka neprichyti. Bohuzial. Este si v duchu ledva vydychol od ulavy, ze sa mu podarilo skratit rozpravku o pol strany, a uz pocul tenky detsky hlasok, ako hovori: Ocko, to si preskocil, najprv tam je, ako zajko vlka prekabatil! A prichyteny otec sa so smiechom vratil na predchadzajucu stranu. pokračovanie článku
Stryko Janko sa upil na smrt. Ten fakt sam o sebe nie je ani zvlastny, ani vynimocny. Takym ho mozno robi az to, ako sa ten proces zapisal do zivota mojho a mojej rodiny. Stryko Janko bol mladsi brat mojej mamy, jediny chlapec medzi troma sestrami. Dalo by sa povedat, ze si do zivota nevytiahol prilis stastne karty, ako dieta ho postihla detska obrna a urobila z neho invalidu. Jeho utla postava bola vykrutena na jednu stranu, jedna noha tenucka a akoby nedorastena, chodidlo navlecene do tazkej ciernej ortopedickej topanky, ktora zo vsetkeho najviac pripominala kopyto. Opieral sa o krasne vyrezavanu palicu, ktoru zdedil po otcovi-frajerovi a s ktorou mal v krcmach velke uspechy, lebo v jej rukovati sa ukryval tenky a nebezpecny kordik z damascenskej ocele. pokračovanie článku
Mojho otca som sklamala na celej ciare. Sklamala som ho uz tym, ze ked som sa narodila, nebola som chlapec. Ten nezmenitelny fakt sa otec pozdejsie snazil vylepsit tym, ze mi dlhe vlasy dal najprv ostrihat na model "Hamlet", pozdejsie na stranicky uvedomelejsi model "Zoja Kosmodemjanska", ale aj tak, ostala som dievca. Sklamala som ho tym, ze som pri maturite na gymnaziu mala same jednotky ale dvojku z chovania. Neodpustitelne som ho sklamala tym, ze som sa vydala za muza starsieho o styridsat rokv. pokračovanie článku
Naletela som podvodnikovi, lepsie povedane podvodnicke, aj ked nemyslim, ze slo o jednu osobu. Skor sa mi zda, ze sa za tou osobou skryva domyselna organizacia, ktora zaraba pekne peniaze na dovercivosti ludi. Na ich slusnosti. Na ich snahe vyjst inemu v ustrety. Raz som pocula na jednom seminari poznamku, ze akonahle niekto vynajde novy bezpecnostny system na cokolvek, kriminalne zivly okamzite najdu sposob, ako ten system vysachovat a obist. Na to som si spomenula, ked mi doslo, aky genialne jednoduchy, efektivny a dokonaly sposob na lahky zarobok nasla ta moja podvodnicka. pokračovanie článku
Ked pred deviatimi rokmi umrel moj otec, mama sa s tym vyrovnavala velmi zle. Hned po pohrebe som ju odviezla ku sebe do Holandska s umyslom si ju tam nechat tak dlho, ako bude treba. Ale jej zranena dusa nemala pokoja a po piatich tyzdnoch vacsich a mensich kriz, konfliktov, zachvatov placu a prebdenych noci povedala, ze chce radsej ist domov. Tak som zase presla tu znamu cestu, tentokrat smerom navratnym, a doviezla som mamu pred dom, v ktorom bude byvat sama, uz nikdy nie spolu . Pod oknami viseli otcove kvetinace od muskatov a na parapetu sa zlietali vtaci, marne cakajuc na verneho kamarata, ktory im tam sypal ryzu a daval stary chlieb. Ked som po troch tyzdnoch zase odchadzala, srdce mi islo odtrhnut. A ako obvykle, ked velmi trpim, nenasla som tie spravne slova pre moju ubolenu mamu, len pragmaticke "dobre" rady a navody, ako prezit. Vybehla som z domu a rychlo nasadla do auta, ktoreho kolesa sa volali sloboda a utek. pokračovanie článku
Pred tridsiatimi rokmi som nastupila do lietadla na letisku Poprad-Tatry. Mala som dvadsat rokov, kufor plny minisukniciek, obtiahnutych svetrikov, kristalovych drobnosti pre moju novu rodinu a vela odvahy. Zatvorila som oci pred nahlas placucou mamou, otcom, ktory podozrivo pokasliaval a smrkal, milovanym psikom, starym sivym domom. V Prahe som uvolnene a stastne vybehla po schodikoch do modreho KLM lietadla do Amsterdamu, ked som predtym pri pasovej kontrole slobodne, tak slobodne ukazala moj fungl novy vystahovalecky pas. Nevadili mi ani susedia v lietadle, dvaja hlucni Nemci, ktori mi nazakryvane okukovali nohy a na moju otazku, ci uz letime nad Holandskom, mi s hlasnym rehotom arogantne vysvetlovali, ze nad Holandskom sa leti velmi kratko. Ked si tam, uz je prec. Je tak male, hahaha. pokračovanie článku
Povedzme, ze bol raz jeden obvodovy lekar. Nazvime ho menom nezvycajnym, Aladar. A bolo aj male dievcatko, ktore byvalo s otcom a mamou v peknom mestecku pod Vysokymi Tatrami. Dievcatko sa volalo, dajme priechod fantazii, Kajka. A pisali sa roky smutne, zaciatok rokov sestdesiatych. Aladar bol lekar skvely, stary skuseny diagnostik. Aj ludsky bol, svojim sposobom, pacienti a ich osud ho nenechavali celkom chladnym. Casto chodil na domace navstevy, prichadzal k ludom starym, nevladnym, zavital aj do ciganskych obci a dokonca sa s ciganskymi pacientmi vedel dohovorit ich vlastnym jazykom. Bol to velky, tucny muz, rozlozity a mohutny, skoro uplne holohlavy az na par ulizanych pramenov farby peper a sol, ktore si scesaval hladko dozadu a priliepal na lebku brilantinou. Disponoval akymsi zvlastnym, zovialnym druhom sarmu, zainteresovane sa dival na pacientov malymi modrymi ockami, groteskne zvacsenymi za hrubymi zlatymi okuliarmi bez ramu, ktore sa po stranach hlboko zarezavali do jeho masitej tvare, kladol otazky, usmieval sa. Jeho usta boli na pocudovanie drobne a pekne vykrojene, dievcensky cervene pery sa stracali medzi tucnymi licami. Hovoril zretelne a vela, obvykle rozpraval jeden vtip za druhym, a sam sa im nahlas smial, gestikuloval, az mu zrudli lica, stracal dych, potil sa a okuliare sa mu smykali dole nosom. Nikdy nepohrdol naliatym poharikom a tak sa pravidelne stavalo, ze po niekolkych navstevach boli jeho vtipy ostrejsie ako jeho usudok. pokračovanie článku
Jednym z ludi, ktorych som mala na svete najradsej, bola moja babicka. Uz preslo vela rokov od jej smrti, ale este stale na nu myslievam. Bola to mamicka mojej mamy, zivotom tazko skusana zena, z velkej lasky vydata za muza, ktory by sa vystizne dal oznacit ako tazky frajer a mozno este vystiznejsie, skvelym ceskym slovom "proutnik". Tazky frajer prebyval vo Vysokych Tatrach, v hoteli Grand, v apartmane prenajatom za tazke peniaze, jazdil v malom sportovom auticku a nechal sa portretovat dobovym portretistom s karafiatom v gombikovej dierke. Vsetky tie prijemne veci sposobili, ze akosi pozabudol, ze ma kdesi manzelku, odlozenu aj so styrmi detmi. pokračovanie článku
Tento mierne povedane sokujuci vyrok vyslovil najkontroverznejsi holandsky politik, Pim Fortuyn. Tento flamboyantny muz, nic neskryvajuci homosexual, dandy, obleceny v na mieru usitych oblekoch so sirokymi, napadnymi viazankami z cisteho hodvabu, muz, ktory sa premiestnoval zasadne na zadnom sedadle nadherneho Bentley so sukromnym soferom, muz s osobnym komornikom, tento muz dokazal to, co pred nim malokto: vyvolal v kalvinistickych, prisnych a triezvich Holandanoch taku burku emocii, ze je mozne povedat: Pim Fortuyn zmenil Holandsko. Za zivota, aj post mortem. Ci k lepsiemu, to je ta velka otazka. pokračovanie článku
Casto hladam a len malokedy nachadzam. Stale mam nieco s veternymi mlynmi. Nenavidim, ze starnem a este stale nemam odpovede...
